Pracovná cesta OIK Bohunice

Čína je na ceste stať svetovým lídrom v oblasti jadrovej energie. Čína má v súčasnosti 36 jadrových elektrární v prevádzke a ďalších 21 je vo výstavbe. Projektovanie plávajúcich elektrární by predstavovalo ohnisko budovania moderného energetického systému v pobrežnom páse a tiež “stavbu nezávislých jadrových projektov”. Plávajúce jadrové elektrárne majú oproti rovnako veľkým pevninovým elektrárňam len asi štvrtinový výkon. Ich výhodou je však mobilita. Dajú sa umiestniť napríklad k ropným plošinám ale aj na miesta, ktoré prírodné katastrofy odrezali od elektrickej siete. Pre husto osídlené územia zasiahnuté vlnami cunami sú plávajúce jadrové elektrárne najrýchlejším spôsobom, ako obnoviť dodávky elektrickej energie. Plávajúce jadrové elektrárne pritom nie sú novým konceptom. Americká armáda spustila reaktor na vodu už v roku 1967. Mal názov Sturgis MH-1A, výkon desať megawattov a počas siedmich rokov zásoboval energiou veľkú časť Panamského prieplavu. Rusi zasa v roku 2019 plánujú spustiť na vodu elektráreň Akademik Lomonosov. 
 
Čína však plánuje postaviť celú flotilu plávajúcich jadrových elektrární. Či pôjde o krok, ktorý z nej urobí svetovú námornú veľmoc, ukáže až čas. 
Už v roku 2015 čínska Národná rozvojová a reformná komisia schválila projekt zo strany Čínskej generálnej jadrovej energetickej skupiny (CGN) na vybudovanie plávajúceho reaktora. Stavba veľkej jadrovej lode ACPR50S s reaktorom 200 MW začala v novembri minulého roka. 
 
 
 

 
Celkový výkon jadrovej energetiky v Číne by mal do roku 2030 dosiahnuť 120 až 150 gigawattov (GW), čo je štvor- až päťnásobok súčasného stavu. 
To by v nasledujúcich 15 rokoch znamenalo stavať osem až desať jadrových blokov ročne, uviedla v pondelok organizácia CGN Power, ktorá je v Číne poprednou spoločnosťou v tomto odbore. Jadro sa na výrobe elektrickej energie v Číne v súčasnosti podieľa menej ako dvoma percentami, Peking ale plánuje jeho podiel výrazne zvýšiť. 
„Sme presvedčení, že najbližších 15 rokov bude obdobím príležitostí pre rozvoj čínskej jadrovej energetiky,“ uviedla CGN v pondelkovej výročnej správe. Čína zatiaľ oficiálny cieľ pre jadrovú energetiku na rok 2030 nestanovila. Do roku 2020 chce ale zvýšiť jej inštalovaný výkon o 58 GW zo zhruba 28 GW na konci minulého roka. 
Šéf spoločnosti China National Nuclear Corporation (CNNC), ktorá je konkurentom CGN, minulý týždeň agentúre Reuters povedal, že Čína by cieľ na rok 2020 nemusela splniť. Teraz sa do konca desaťročia plánuje dokončiť výstavba len 53 GW. 
Ambiciózny čínsky jadrový program trpí v poslednej dobe odkladaním výstavby. V roku 2011 bolo schvaľovanie nových blokov na tri roky odložené kvôli hĺbkovej bezpečnostnej inšpekcii všetkých jadrových zariadení po havárii japonskej elektrárne Fukušima. 
K ďalším odkladom viedlo rozhodnutie prejsť na bezpečnejšiu, ale dosiaľ naplno neotestovanú technológiu reaktorov „tretej generácie“. CGN uviedla, že inštalácia jej prvého reaktora typu EPR, ktorý projektovala francúzska spoločnosť Areva, bola odložená z tohtoročného na budúci rok

Pracovná cesta sa uslutočnila v mesiaci október 2017, miesto Šanghaj - JE Oinsham.